Standardizace v prostoru bývalého Československa. Proč jsme zvolili toto hlavní téma pro aktuální INFO 859? Pro ČR je Slovensko druhý největší exportní trh, čtvrtý největší obchodní partner a čtvrtý největší dovozní trh. Stále více českých firem se snaží získat přízeň slovenských zákazníků a naopak. A naše sesterská (doslova) členská organizace GS1 je připravena pomoci. Podrobněji Michal Dupkala, ředitel GS1 Slovakia v našem rozhovoru.
Kudy vedla vaše profesní dráha ke standardizaci?
Štandardy a s nimi spojená automatizácia či jednoznačná identifikácia ma sprevádza veľkú časť môjho profesijného života. Mal som možnosť pôsobiť v rôznych častiach globálnych spoločností, od telekomunikácií cez automobilový priemysel, obchod a logistiku a v každom z týchto sektorov hospodárstva bol kladený dôraz na dáta, ich jednoznačnosť a relevanciu. Najlepšie v reálnom čase a bez pochybností o ich správnosti. Táto potreba bola v podstate rovnaká, či som sa s ňou stretol v Európe, Číne alebo USA. Pamätám si ešte dobu, kedy dátam vo firmách vládol excelovský súbor alebo tabuľka a súčasný posun k sofistikovaným ERP doplnených AI či blockchain systémom pokladám za obrovský krok vpred. Počas mojej kariéry som sa podieľal na ich implementácii v rámci globálnych či lokálnych tímov, moje následné pôsobenie v GS1 teda vnímam ako organický vývoj.
V čem je slovenský trh specifický?
Slovenský trh sa výrazne zmenil počas posledných desať až pätnásť rokov. Príchod zahraničného retailu bol prvý signál, ktorý pravdepodobne vnímala verejnosť, ak nerátam zmenu vlastníctva bankového sektora. Nasledoval automobilový priemysel vrátane celého dodávateľského reťazca, nové druhy B2B či B2C logistiky, ale aj určitý pokles niektorých typov podnikov, prevažne potravinárskych, ktoré boli vlastnené slovenským kapitálom. Slovensko je pomerne malá a veľmi otvorená ekonomika, ktorá by bez voľného obchodu a prepojenia na globálne trhy nevykazovala výkonnosť, aká bola počas posledných rokov. Treba podotknúť, čo ma teší, že v súčasnosti je viditeľný rast malých a stredných podnikov, prevažne lokálnych, ktoré prišli s nápadom a snažia sa byť úspešné. Určité špecifikum sú výrazné regionálne rozdiely, nerovnomerná distribúcia kapitálu po krajine. Tento trend sa podľa môjho názoru zatiaľ nepodarilo zvrátiť, skôr naopak - je jasné, že veľký podnik či logistické centrum vzniká tam, kde vníma možnosti svojho vlastného rozvoja a nepomáha ani nedokončená diaľničná sieť.
Čím může být váš trh pro české firmy atraktivní?
Mnoho ľudí stále hovorí o československom trhu, mnoho ľudí rozdelenie aj napriek ubehnutému času stále nevníma tak, ako napríklad vzťah dvoch historicky nespojených krajín. Sám mám rodinu v Čechách a necítim sa u vás ako cudzinec. Čo sa trhu týka, vnímam určité rozdiely. Minimálne v Čechách bolo asi viac zakorenené živnostenské podnikanie a priemysel s pridanou hodnotou, Slovensko bolo viac agrárne. České výrobky majú stále punc kvality a sú väčšinou brané ako domáce. Posledné roky je už znateľný odklon od výrobkov s najnižšou cenou k iným hodnotám, na čom sa dá stavať. Napríklad marketingové kampane či rôzne obchodné postupy je možné aspoň čiastočne zdieľať – a na to už existujú aj príklady z praxe.
Zdroj: GS1 CR
Michal Dupkala (38) se začal podílet na rozvoji GS1 Slovakia v roce 2018. Do té doby působil více než 15 let v různých globálních společnostech. Do roku 2010 pracoval v oddělení budování vztahů se zákazníky ve společnosti Johnson Controls. V letech 2010–2018 vedl komerční rozvojové aktivity americké společnosti GGB ve východní Evropě. Je absolventem FHV Žilinské univerzity, MBA programu Management organizace Varšavské univerzity managementu a business management programu EBC*L level A. Je ženatý, má dvě dcery. Ve volném čase se věnuje sportovní střelbě.
Jaké perspektivy naopak nabízí ČR slovenským firmám, podnikatelům, startu-pům?
Podľa môjho názoru si Česi dávajú viac záležať pri výbere produktu. Pri nakupovaní uprednostňujú české výrobky, alebo výrobky českých výrobcov. Nemyslím, že český spotrebiteľ vníma slovenský výrobok ako „cudzí“ – čo je určitá výhoda. Český trh je násobok slovenského - mentalita, jazyk, marketing, online biznis, logistika – to sú všetko atribúty, ktoré sa dajú využiť a mno-hé firmy tak robia. Je tu ešte jeden faktor a to vysoká návštevnosť Čechov na Slovensku, či už sa jedná o lyžiarske strediská alebo kúpeľné mestá – časť českého trhu príde pravidelne ku nám, na Slovensko.
Dokážeme společně využít tradice vyspělého průmyslového státu a nabídnout světu produkty a služby s vysokou přidanou hodnotou, jako tomu bylo v minulosti? Můžeme tomu být jako GS1 nápomocni?
Svet sa zmenil, kapitál už nie je lokálny. Mnohé produkty sa už dnes vyvíjajú viac menej globálne. Predovšetkým priemysel, automobilový ale aj iný, má síce nejakú mieru autonómnosti, no porovnávať to so situáciou z pred dvadsiatich rokov nie je možné. Perspektívy vidím skôr v preberaní pozitívne osvedčenej legislatívy, v otvorenom školskom systéme medzi našimi krajinami a možno spoločnom obhajovaní našich záujmov na pôde Európskej únie. To isté platí aj pre GS1 – projekty ako GDSN či GS1 DataBar má pre podnikateľov z oboch krajín pravdepodobne väčší význam, pokiaľ by boli koordinované spoločne. Čítal som, že slovenskí podnikatelia vlastnia zhruba 10 000 firiem v Českej republike a českí vlastnia takmer rovnaké množstvo slovenských podnikov. Pri pomerne vyrovnanej obchodnej výmene je to ideálne prostredie na spoločný postup aj ohľadom GS1 štandardov.
Jak pečujete o uživatele systému GS1?
Snažíme sa prispôsobiť požiadavkám doby. Viac služieb prechádza do online sveta, zjednodušujeme registráciu do systému GS1 – len veľmi málo ľudí už dnes príde osobne kvôli čiarovým kódom. Je zámer pretvoriť kanceláriu v Žiline na otvorené prostredie pre firmy a užívateľov systému, vytvoriť akýsi digitálny „showroom“ možností sveta GS1 a podporovať vzdelávanie – napr. aj duálne v spolupráci so školami. Máme skúsených a kompetentných zamestnancov, v rámci prieskumov je vysoká miera vykazovanej spokojnosti s ich prácou. V roku 2019 sa GS1 na Slovensku viac priblížilo svojím používateľom a základy svojho pôsobenia nastavilo bližšie k európskym štandardom. Zanikli niektoré obmedzenia, všetci užívatelia systému GS1 sa môžu dobrovoľne rozhodnúť o hĺbke ich vzťahu ku GS1. Verím, že sme nastavili systém, ktorý vyhovuje malému obchodníkovi, ktorý využíva niekoľko GTIN čísel a rovnako veľkej spoločnosti, ktorá sa chce aktívne podieľať na rozvoji systému GS1 na Slovensku.
Jak byste charakterizoval slovenský retail?
Geograficky rozdelený. Veľké mestá majú vysoké zastúpenie zahraničného retailu kumulovaného v obchodných centrách , menšie obce a oblasti s menej výkonnou ekonomikou majú prevažujúce zastúpenie slovenských obchodníkov pôsobiacich či už ako družstvá alebo samostatné firmy. Mám pocit, že posledné roky uberajú dychu hypermarketom a do popredia sa dostávajú predajne strednej veľkosti s limitovanejšou šírkou sortimentu. Online priestor zatiaľ praje nepotravinovému tovaru, tu je trend nespochybniteľný, potraviny ešte čakajú na optimálne nastavenie online predaja tak, aby bol efektívny a rentabilný.
Jaká je na Slovensku penetrace standardů GS1?
Samotný základ GS1 systému ako GTIN či GLN sú štandardy, ktoré sú etablované veľmi dobre a naprieč rôznymi sektormi či segmentami trhu, predovšetkým v obchode a výrobe. Každoročne rastie počet používateľov systému s pozitívnym saldom. V poslednom čase výrazne akceleruje zdravotníctvo – pomáhajú nariadenia Európskej únie, ale aj nadšenie zamestnancov pre podporu ich implementácie a pomoci firmám. Máme za sebou prvé kladné skúsenosti zavádzania SSCC v automotive. Zvyšné sektory sú náročnejšie – je fakt, že častokrát pokiaľ firma jednoznačne nemusí, nemá tendenciu zavádzať zmeny. Treba to brať ako výzvu a stále otvorenú možnosť, je našou úlohou tieto možnosti prezentovať a pomáhať biznisu cez ne rásť.
A v maloobchodu?
Prienik štandardov GS1 do sféry maloobchodu je vysoký. Retail je základom GS1 biznisu, a preto má pomerovo najväčšie zastúpenie. Aktuálny trend je jednoznačne v online predaji a s tým súvisiacim prepojením na logistiku a taktiež štandardy, ktoré sa v logistike používajú. Výnimku zatiaľ predstavuje potravinársky sektor a tovary s krátkou dobou spotreby – tu ešte absentuje výkonný logistický systém dostupný pre široké spektrum spotrebiteľov. Ak hovoríme o logistike aj z pohľadu EDI a SSCC, tak sme niekde v strede. Trend v logistickom sektore je naznačený vyššie v časti maloobchod, kde rastúca krivka online predaja jednoznačne navyšuje dopyt po logistických službách. Zaujímavá je aj oblasť cezhraničného dodávania balíkov, ktorá má svoj vlastný harmonizovaný balíkový štítok.
GS1 Slovakia se daří prosazovat ve zdravotnictví. Co je klíčem úspěchu?
Implementácia štandardov v zdravotníctve je našou dlhodobou aktivitou. Už dávno pred prijatím nariadení FMD na lieky a UDI na zdravotnícke pomôcky sme spolupracovali s Ministerstvom zdravotníctva SR a GTIN na liekoch je na Slovensku povinné už viac ako 10 rokov. Implementácia serializácie z minulého roku a tohtoročné FMD nám ale otvárajú dvere pre širšie využitie štandardov aj v nemocniciach a celom distribučnom reťazci zdravotníctva. Špecifikom pre slovenský trh je implementácia štandardu GDTI na receptoch od všetkých zdravotných poisťovní. V tejto oblasti sa nám ako zásadná ukázala spolupráca so solution providermi, poskytovateľmi riešení, v oblasti informačných systémov pre nemocnice, títo vedia do veľkej miery ovplyvniť využívanie GS1 štandardov v novovzniknutých procesoch. Formou užších partnerstiev s poskytovateľmi riešení plánujeme túto oblasť ešte viac rozvíjať.
Jaká je na vašem trhu penetrace standardu GS1 DataBar?
Fresh food je oblasť, ktorá má určite opodstatnenie, či už prostredníctvom symboliky GS1 DataBar alebo v budúcnosti GS1 DataMatrixu. Netreba zabúdať ani na prepojenie s technológiami ako blockchain ako nástroja na sledovateľnosť pôvodu tovaru až k jeho jednotlivým zložkám. V roku 2015 GS1 Slovakia spolupracovala s významným domácim reťazcom ohľadom implementácie GS1 DataBar na produktoch s premenlivou hmotnosťou ako aj kalibrovaných výrobkoch, kde sa zadával okrem GTIN aj dátum spotreby. Takisto pokladne boli nastavené na ochranu spotrebiteľa (nebolo možné predať tovar po uplynutí doby spotreby). Demonštrovali sme to aj v rámci GS1 laboratória automatickej identifikácie tovarov a služieb, takže toto je téma, v ktorej sme doma. V roku 2017 iný zahraničný významný veľkoobchodný subjekt implementoval GS1 DataBar a používa ho úspešne dodnes. Implementácia samotná bola vyústením spolupráce s GS1 Slovakia a predchádzali jej viaceré školenia interných dodávateľov, riešenie spôsobov označovania výrobkov ako aj verifikácia.
Slovensko si v posledních letech udržuje postavení světové jedničky ve výrobě automobilů v přepočtu na počet obyvatel. Jaký je rozvoj standardů GS1 v tomto průmyslu? Aktuálne posledná významná automobilová investícia na Slovensku, spoločnosť Jaguar Land Rover Nitra, začala ako prvá automobilka v krajine používať identifikáciu prepravných jednotiek prostredníctvom štandardizovaného systému GS1, konkrétne pomocou SSCC kódov v rámci Odette etikety pre prepravné jednotky (KLT, palety, prepravky). Jej príchodom na Slovensko sa zvýšil záujem dodávateľov ako aj subdodávateľov o označovanie prepravných jednotiek týmto systémom.
Využití SSCC v Jaguar Land Rover krok za krokem:
- Náklad k přepravě je sestavený a je mu přidělen SSCC kód.
- SSCC kód je vytištěný na štítek a připojený k nákladu (paleta nebo KLT).
- V této chvíli je SSCC kód možné naskenovat v kterékoliv části logistického řetězce za účelem zjištění aktuálního stavu; až po proces doručení.
- Detailní obsah nákladu (paleta, KLT) je zaslaný příjemci elektronicky (SSCC představuje identifikátor) ve zprávě DESADV.
- SSCC poskytuje odkaz na celý obsah nákladu v příslušné zprávě.
- Příjemce naskenuje čárový kód s SSCC identifikátorem při příchodu a porovná reálnou zásilku s elektronickým dodacím listem.
- Kdykoliv po dobu přepravy může být SSCC kód skenován za účelem identifikace nákladu.
- Při každém naskenování SSCC kódu jsou tyto údaje k dispozici pro vysledovatelnost nákladu.
Zdroj: GS1 Slovakia
Jak byste ohodnotil vaši spolupráci s veřejným sektorem?
V minulosti sme spolupracovali s MF SR ohľadom európskeho projektu pre e-fakturáciu, ktorého prvé malé kroky spolupráce začínali už v roku 2010. Nakoniec sa z toho vyvinula veľmi úzka spolupráca v rôznych lokálnych aj medzinárodných pracovných skupinách až do roku 2018. V rovnakom období sa nám podarilo spustiť spoluprácu aj s Národnou bankou Slovenska. V roku 2016 sme pripravili analýzu aktuálnych procesov NBS pri spracovaní hotovosti spolu s návrhom, ako tieto procesy zefektívniť pomocou štandardov GS1. Je pozitívne, že NBS plánuje implementáciu vylepšení do celého bankového sektora podľa našej analýzy. Časový plán zatiaľ nie je definovaný, no je to proces ktorý musíme sledovať a byť v ňom aktívne zúčastnený.
A s dalšími regulátory?
Spolupráca nie je jednoduchá, ale nevnímam ju ako nemožnú. Poslaním GS1 je byť nápomocný a to vyžaduje trpezlivosť a budovanie vzťahov. Tento rok je dobrým príkladom zdravotníctvo, kde sa darí spolupracovať efektívne s Ministerstvom zdravotníctva SR, ŠÚKL (Štátny ústav pre kontrolou liečiv) či zdravotnými poisťovňami. Verím, že do budúcna sa táto situácia bude zlepšovať. Nedávno sme spolupracovali s Finančnou správou pri implementácii nových kontrolných známok na alkohol. Tam sa nám podarilo pripomienkovať vzhľad kontrolnej známky tak, aby sa dalo automatické načítavanie identifikačných čísel čo najjednoduchšie implementovať do výroby. Minulý rok sme začali spolupracovať s Ministerstvom životného prostredia SR, ktoré má na starosti pripravované zálohovanie PET a AL obalov pri ktorom budú tiež použité GS1 štandardy, no myslím že úplný potenciál GS1 a jej možností sa tu nevyužil. Napriek tomu je to dobrý projekt, ktorý zlepší životné prostredie okolo nás.
V ČR se často hovoří o implementaci 2D kódů na POS. Jak je tomu na Slovensku?
Používanie 2D kódov na POS je rovnaká šanca na zmenu k lepšiemu či v Česku alebo na Slovensku, no zatiaľ absentuje spoločná zhoda a ťah na bránu. Podobný prípad je aj GS1 DataBar. Je potřebné nastaviť správny legislatívny rámec, pomenovať výhody pre spotrebiteľa ale aj podnikateľa a na ich základe sa objektívne pozrieť na zavedenie GS1 DataBar. Práve potraviny s dátumom spotreby sú tie, ktoré pravdepodobne cirkulujú vo väčšej miere medzi oboma našimi krajinami a tu má spoločný postup zmysel. Myslím že, nemá význam zaviesť plošne GS1 DataBar ako povinnosť len pre slovenských výrobcov, pokiaľ ich podiel na trhu potravín s dátumom spotreby nebude signifikantný. Na druhú stranu, aj na Slovensku sú už príklady, kedy GS1 DataBar (napríklad v rámci skupinových balení) má úspech a svoje opodstatnenie. GDSN som už spomenul, tu vidím reálne určité možnosti spoločného postupu.
Jaká je vaše spolupráce s akademickou sférou?
Úzko spolupracujeme so Žilinskou univerzitou, Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre, Prešovskou univerzitou a plánujeme spoluprácu aj s Ekonomickou univerzitou v Bratislave. Taktiež spolupracujeme so strednými školami, ktoré sú zamerané na obchod a logistiku. GS1 štandardy sú vďaka pôsobeniu kolegu Petra Kolarovszkého v akademickej oblasti zastúpené aj vo vedeckých publikáciách a vysokoškolských učebniciach. Cieľom je, aby každý študent strednej alebo vysokej školy v odboroch s možnou relevanciou na Systém GS1 dostal počas štúdia primeraný balík informácií o štandardoch a možnostiach, ktoré ponúkajú. Sú to predsa budúci zamestnanci v hospodárstve a čím skôr bude GS1 aktívne, tým skôr pochopia výhody Systému GS1 pre ich prácu do budúcna. Rovnako aj pripravovaný koncept Digital Enterprise v rámci už spomínaného showroomu by mal aktívne prispieť k jednoduchšiemu a rýchlemu pochopeniu výhod systému GS1 na základe real-time aplikácií, ktoré umožnia simulovať niektoré činnosti v rôznych sektoroch.
